Urbanizmus a mestské plánovanie možno nie je prvá disciplína, ktorá zíde na um pri úvahách nad umeleckým vzdelávaním. Avšak urbanisti – ako aktéri mestskej premeny a advokáti nových priestorov pre ľudské interakcie – potrebujú umelecké formy, keď príde na komunikáciu nápadov, vízií a konkrétnych nápadov.

​

Pre potrebu komunikácie informácií vo svete stále rýchlejšie sa meniacich technológií a možností musí umelecké vzdelávanie rozšíriť svoje horizonty, stať sa pluralistickým a inkluzívnym voči novým a starým metódam produkcie, vizualizácie a prezentácie. Navyše potrebuje mestské plánovanie – chápané ako kolektívna produkcia mestských priestorov pre benefity spoločnosti – ako participatívna a kolaboratívna disciplína nástroje interakcie, diskusie a rozhodovania. Preto potrebuje vzdelávanie v tejto oblasti uchopiť komunikáciu nie ako jednosmerný proces prezentácie a realizácie;