Príspevok je úvahou o vyrovnávaní sa s rozporom medzi liberálnymi (J. Ranciér) a dogmatickými modelmi (majstrovské školy) pedagogického procesu s ktorými má autor osobnú skúsenosť. Medzi kontextuálnym a diskurzívnym na jednej strane a sugestívne fundamentálnym na strane druhej? Projekcia dualizmu do tejto problematiky by bola akiste skresľujúca ako konečný verdikt. Ako štartovacia báza nám ale poslúži ku dekonštrukcii tohto tradičného diskurzu v snahe ukázať na konkrétnych príkladoch (osobných či sprostredkovaných) komplexnejšiu a paradoxnejšiu povahu tohto problému. Vzdelávanie, uskutočňované už v tak neuchopiteľnom odbore akým je umenie sa stáva predmetom stretu empirickej skúsenosti a objektívnych metód s ich adekvátnymi inštrumentami.