top of page

Peter Sit,

Kristína Országhová

O prekonávaní nadrozmerných prekážok a cítenom poznaní.

O modeli umeleckého vzdelávania uvažujeme ako o nehierarchickom s možnosťouvytvárania peer-2-peer rozhraní, zdieľaných ekonómii s aktiváciou zrýchlenia intelektuálnycha poetických synapsií. Autoritu neodmietame, ale premýšlame o jej konštitutovaní vo viackolektívnom a demokratickom duchu a potlačení tak autoritárstva, ktoré by bolo zneužívanímnašej moci ako umelcov a umelkýň, kultúrnych pracovníkov a pracovníčok a kolektívu. Kolektivita neznamená rezignáciu na kladenie dôrazu na osobné a osobnostné predpokladyjednotlivcov, naopak, dokáže ich využívať a exponenciálne násobiť. Kolektivita môže pretoslúžiť ako nástroj prekonávania nadrozmerných prekážok (spoločenských,politicko-ekonomických ale aj osobných) a môže sprostredkovávať bezpečie, zábavu, pocitspolupatričnosti a zabezpečovať prežitie (v umení). Je však tiež miestom konfliktu. 

Prijatímzačlenenia sa do inštitúcie je pre nás dôležitá neustála (seba) reflexia a s tým spojené akobyť with-within-against, teda ako byť s inštitúciou, v inštitúcii a zároveň proti nej.Umenie chápeme ako nástroj bádania. Pre takéto umelo / umelecky zkonštruovanérozhranie je nevyhnutné pohybovať sa na celej škále osi od teórie až po prax azabezpečovať akýsi druh hybridity/interdisciplinarity. Umelecký model vzdelávania je pre náspohostinným zázemím a nie premávkou predátorských individualít.Kristína Országhová sa bude špecificky zaoberať umeleckým výskumom ako predmetom a zároveň nástrojom vzdelávania. Čo je to umelecký výskum? Alebo presnejšie, kedy jevýskum umelecký? Aké modely jeho vzdelávania existujú a aké poznanie je jehoproduktom?

bottom of page