Problematika tímovej práce v dizajne je dnes rozšírená v komerčných subjektoch na Slovensku i v zahraničí. Na akademickej pôde sa s ňou študenti majú možnosť zoznámiť len v slabej miere, najmä pokiaľ máme na mysli oblasť priemyselného a produktového dizajnu. Štúdium dizajnu je na našich univerzitách stále vedené príliš tradične, t. j. Individualistickynapriek rýchlo sa rozvíjajúcej potrebe interdisciplinárnej vzájomnej spolupráce a komunikácie v záujme dosiahnutia najlepšieho možného výsledku. Kde môžme hľadať príčiny? Dizajnérske vzdelávanie vo východnej Európe po vzore západného bloku, najmä Bauhausu bolo vo výraznej miere ovplyvnené filozofiou funkcionalizmu. Dovtedajšiu pedagogiku škôl umeleckého priemyslu založenú na príkladových riešeniach nahradzuje nová, tzv. “bezpríkladová” (Michl, 2012). Michl ďalej naznačuje, že pedagogické dôsledky novej modernistickej filozofie dizajnu mali vplyv na odtrhnutie sa umelecko-priemyselných škôl od umelecko-priemyselných múzeí. Dovtedajší pomyselný dialóg na úrovni inštitúcii bol umlčaný. Funkcionalistická teória dizajnu negovala normatívy demonštrujúc postoj, že v procese dizajnu je možné existovať bez odkazov na modelové riešenia.

​

Vychádzala z princípu, že problém obsahuje a naznačuje svoje jediné správne riešenie. Dizajnér bol vychovávaný k estetickej aj autorskej autonómii, ktorá opäť dialóg nepovažovala za žiaduci. Výchova k individuálnemu prístupu k navrhovaniu však mala aj ďalši rozmer. Dizajnér druhej polovice dvadsiateho storočia bol vo svojej podstate výtvarník s vysokou mierou afinity k voľnému umeniu. Toto prostredie mnohých dizajnérov kultivovalo, keď postupujúca spoločenská objednávka a prichádzajúci trend dizajnu naznačil potrebu uplatniť schopnosti sochárov aj pri navrhovaní strojov a výrobných nástrojov.